Pravdepodobnosť prežitia pri zasypaní lavínou
Z grafu na obr.1 vidíme dôležitosť časového faktora pri záchrane lavínami zasypaných osôb. Túto krivku zostrojili lekári horskej záchrannej služby Južného Tirolska Dr.Brugger a Dr.Falk štatistickým rozborom 364 lavínových nešťastí z oblasti Álp. Z rozboru boli vylúčené nešťastia, kde bolo príčinou smrti mechanické poranenie, teda sa jedná o rozbor typických lavínových prípadov. Na zvislej osi Y je nanesená pravdepodobnosť nájdenia ešte živého zasypaného v percentách, na vodorovnej osi X je znázornený čas trvania zasypania v minútach. Z grafu je zrejmé, že po 15 min.zasypania má postihnutý 93% šancu na prežitie, po 45 min.26%, po 90 min.15% a po 120 min. len 10% nádej, že ho nájdu živého.
Prvá fáza - prežitia - trvá do 15 min. V tejto fáze má väčšina zasypaných dostatok vzduchu v lavíne a veľkú šancu na prežitie. Druhá fáza - dusenia - trvá cca do 45 min. Zasypanému dochádza vzduchová rezerva, v tejto chvíli sa rozhoduje o jeho ďaľšom osude. Od 45 do 90 min. je tzv. latentná fáza, ak zasypaný prežije 45 min. má zrejme dostatok vzduchu (dýchaciu jaskynku pred ústami alebo lavínový nános je dostatočne priepustný pre vzduch). Po 90 min. krivka prežitia opäť začína klesať - nastupuje fáza podchladenia zasypaného a prípadne tzv. smrti zo záchrany (zasypaný už má v lavíne tepelné mikroprostredie, jeho narušením dochádza k ďaľšiemu podchladeniu, pri vykopávaní z nánosu dochádza k pasívnym pohybom končatín postihnutého a tým k zachladzovaniu telesného jadra studenou krvou z končatín).
Z uvedeného vylýva, že najväčšiu šancu zachrániť zasypaných majú ich priatelia, ktorí neboli lavínou strhnutí. Organizovaná záchrana stojí až na poslednom mieste.
Správanie sa pri lavínovom ohrození
A/ Všeobecné zásady
1/ Niekoľko dní pred plánovanou túrou sleduj lavínovú situáciu, správy o počasí a prípadné výstrahy HZS v masmédiách, telefonicky v oblastiach HZS.
2/ Pred nástupom na túru sa informuj o snehových podmienkach a všeobecnej lavínovej situácii na staniciach Horskej záchrannej služby v jednotlivých horských oblastiach a Stredisku lavínovej prevencie HZS v Jasnej (tel.:044-5591695).
3/ Počas vyhláseného zvýšeného lavínového nebezpečenstva (3.st.a viac) nevstupuj do terénu označeného výstražnými tabuľami ”Lavínový terén”. Výstražnými tabuľami sú označené najohrozenejšie miesta v blízkosti zimných turistických centier. Pamätaj, že na Slovensku je okolo 3700 lavínových svahov a v teréne nie je možné ich všetky vyznačiť.
4/ Už pri plánovaní túry si zisti (podľa mapy, sprievodcu, skúsenosti iných, príp. priamo informáciou u členov HZS /HS) ústupové cesty, bezpečné pred lavínami.
5/ Túru nepodnikaj nikdy sám. V prípade zasypania lavínou by si bol bez pomoci určite stratený.
6/ Lavínový hľadací prístroj zapínaj na vysielanie hneď po opustení bezpečného priestoru (chaty, stanice lanovky a pod.) a nechaj ho zapnutý počas celej túry.
7/ Pri dorazení do vysokohorského terénu (chata, táborisko) a pri zmene poveternostných podmienok preveď test stability snehovej pokrývky na modelovom svahu.
8/ Pri zistení alebo podozrení z veľkého lavínového nebezpečenstva je nutné plánovanú túru odložiť.
9/ V blízkosti odtrhových pásiem aktuálnych svahov prevádzaj počas túry testy stability snehovej pokrývky (najlepšie lopatkový test nórskou metódou). Podľa výsledkov testov (nebezpečný, podozrivý) obíď aktuálne lavínové svahy aj za cenu veľkej obchádzky. Niekedy to však nie je možné (časová tieseň, veľká vyčerpanosť, záchrana kamaráta, ústup horolezcov zo steny za zlého počasia a pod.) a sme nútení vstúpiť do ohrozeného alebo podozrivého priestoru. Vtedy sa treba držať nasledujúcich zásad.
B/ Pred vstupom do ohrozeného priestoru
1/ Výber trasy postupu - v čo najväčšej miere sa vyhýbaj žľabom, muldám a svahom úplne zaviatych snehom, v ktorých nie sú žiadne terénne prerušenia, zlomy, vyčnievajúce skaly, skupiny stromov a pod. Vyhýbaj sa tiež rozsiahlym, neporušeným snehovým pláňam so sklonom nad 25° a svahom pod snehovými prevejmi. Čím je svah strmší, tým je lavinóznejší. Na svahoch so sklonom 50° a viac sa však sneh už nemôže viac udržať a zosypáva sa na úpätie steny. Trasu postupu si zvoľ hrebeňom, chrbátom alebo členitým svahom, na ktorom si dopredu vyhliadni bezpečné miesta (skupiny dospelých stromov, ostré skalné hrebene, vyčnievajúce balvany). Horolezci môžu využiť istenie lanom o skalu a ľad (istenie v snehu o čakan je v tomto prípade nedostačujúce) aj v turistickom teréne.
2/ Dobré oblečenie - pred vstupom do ohrozeného priestoru sa čo najteplejšie obleč aj za pekného a teplého počasia. Oblečenie ťa bude chrániť pred stratou telesného tepla a podchladením pri prípadnom zasypaní lavínou. Je vhodné obliecť si hrubý sveter, silonový komplet aj s kapucňou cez hlavu, rukavice, stiahnuť kuklu (šál, šatku) cez nos a ústa a takto chrániť dýchacie cesty pred vniknutím snehu do nich.
3/ Uvoľnenie záťaže - ešte pred vstupom do ohrozeného priestoru sa priprav na rýchle zbavenie sa všetkých predmetov, ktoré by pri strhnutí môhli slúžiť ako záťaž, ťahajúca ku dnu a brániaca rýchlemu vyslobodeniu z lavíny. Preto si odopni poistné popruhy, ktorými sa batoh viaže k pásu, poistné remienky na lyžiarskom viazaní, viazanie nastav tak, aby pri strhnutí lavínou vyplo, pútka od lyžiarskych palíc a čakana neprevliekaj cez ruky, ale ich nes voľne.
4/ Vyhodenie lavínovej šnúry - lavínová šnúra je 1 - 2 mm tenká, 20 m dlhá nylonová šnúra s výrazným červeným úpletom a so šípkami, prípadne zeleno-žltou kontrolkou. Viaže sa šípkami alebo zelenou kontrolkou k telu na jeden koniec, druhý koniec šnúry je voľne vlečený po snehu. Pri zasypaní je veľká pravdepodobnosť, že časť lavínovej šnúry zostane na povrchu lavínového nánosu a sledovaním tejto šnúry sa záchrancovia rýchlo dostanú ku zasypanému. Použitie šnúry je dosť nepraktické (voľný koniec zavadzá pri pohybe) a v alpských krajinách ju úplne vytlačili lavínové hľadacie prístroje.
5/ Mechanické vyvolanie lavíny - pred zostupom do nebezpečného miesta sa pokús mechanickým nárazom vyvolať lavínu, napr.zhodením skalného bloku, veľkej snehovej hrudy do odtrhového pásma, narezaním lyžami, prípadne skokom pri bezpečnom zaistení lanom, keď si sa dopredu presvedčil, že sa v ohrozenom priestore nikto nenachádza.
C/ Postup v ohrozenom teréne
1/ V ohrozenom teréne sa smie nachádzať len jedna osoba, ostatní ju a terén sústredene pozorujú z dopredu vyhliadnutých bezpečných stanovíšť pri zachovaní úplného ticha na stanovištiach.
2/ Za zníženej viditeľnosti a pri veľkých rozlohách lavínových svahov je nutné zachovať bezpečnostné odstupy min. 50m.
3/ Jazdi v spádnici svahu (žľabu) jemnými plynulými oblúkmi pri maximálnom vylúčení skokov, pádov, traverzov.
4/ Ak musíš svah (žľab) traverzovať, tak to urob v najužšom mieste a čo najvyššie na svahu, aby sa nad tebou nachádzala čo najmenšia zberná plocha snehu. Stopu v traverze veď vždy mierne smerom dolu, abysi nebezpečné miesto čím ľahšie prekonal.
5/ Pri schádzaní ohrozeného svahu je vhodnejšie niesť lyže na pleci, svah je menej zaťažovaný ako pri švihoch na lyžiach.
6/ Horole zci majú možnosť využiť istenie lanom aj v chodeckom teréne. Dodržuj všetky zásady istenia, využívaj istiace body v skale a ľade. Istenie o čakan v snehu je nedostatočné. Ak sa nedá istiť, ostávajú družstvá naviazané na lane (v prípade strhutia lavínou je väčšia možnosť zachytenia lana na prekážkach prúdu, ľahšie lano ostáva na povrchu nánosu).
7/ Plne sa sústreď, neustále maj na zreteli čo urobíš, ak sa odtrhne lavína.
8/ Všetci dodržujú jednu stopu. Ak zíde jeden a lavína nespadne, svah sa ešte nepokladá za bezpečný a všetci musia dodržať hore uvedené zásady.
9/ Najskúsenejší ide posledný, aby môhol organizovať záchranné práce v prípade potreby.
D/ Správanie sa po odtrhu lavíny
1/ Dávaj pozor na sprievodné zvukové i optické znaky odtrhu lavíny.
2/ Pozorujú ci varujú ohrozeného (hvizdom, krikom, iným signálom). Lavínu a jeho ďalej pozorujú. Snažia sa zapamätať si v teréne miesto strhnutia a miesto zmiznutia v lavínovom prúde, prípadne výrazné predmety v blízkosti miesta zmiznutia (veľké kvádre snehu, kusy skál, stromov a pod.) a tieto pozorujú, až kým sa lavína nezastaví. Tieto body budú slúžiť na určenie línie zasypania a predpokladanej plochy zasypania. Ak je to možné, ten, kto mal možnosť pozorovať zosuv lavíny a zasypanie postihnutých, by sa nemal pohnúť o svojho stanovišťa, pokiaľ ostatní členovia skupiny neoznačia podľa jeho udaní uvedené body v teréne.
3/ Po zaregistrovaní odtrhu sa snaž bleskurýchle zorientovať (odtrh, rozsah a smer prúdu lavíny). Pokús sa uniknúť na bezpečné miesto mimo dosahu lavíny, na lyžiach môžeš voliť jazdu šúsom von z lavíny. Horolezec sa môže pokúsiť čeliť nárazu menších lavín tým, že čakan aj mačky zaborí do pevnejších spodnejších vrstiev snehu. Ak odolá prvému nárazu snehu, môže sa nad ním vytvoriť zo snehu ochranný klin, ktrý ho ochráni pred ďaľšími masami snehu.
4/ Ak usúdiš, že z lavíny neunikneš, zbav sa lyží, lyžiarskych palíc, batoha a všetkej záťaže, ktorá by môhla pôsobiť ako kotva.
5/ Keď sa lyže nedajú vypnúť, snaž sa ich dostať do smeru toku lavíny, skrížené lyže vytvárajú veľmi nepriaznivú polohu v nánose.
E/ Správanie sa v lavíne
1/ Plávacími pohybmi, skokmi, zachytávaním sa o väčšie predmety v lavínovom prúde (kvádre snehu, stromy, skalné bloky a i.) bojuj o miesto na povrchu lavíny.
2/ Pokús sa zachytiť o pevne stojace stromy, skaly, kosodrevinu.
3/ Snaž sa dostať smerom k okraju a von z lavínového prúdu (na okrajoch a v spodných častiach lavínového prúdu je rýchlosť prúdenia snehu menšia).
4/ Pred zastavením lavíny sa všetkými silami pokús o vyplávanie na povrch lavíny, lebo pri zastavení lavíny dochádza k ubitiu snehu v nánose a pokusy o svojpomocné vyslobodenie z ubitého nánosu sú väčšinou neúspešné, zasypaný je doslova zacementovaný v stvrdnutom lavínovom nánose.
5/ Ak sa ti nepodarí dostať sa na povrch lavíny, snaž sa zaujať boxerský postoj, t.j.chráň si priestor pred tvárou pri pokrčení celého tela a snaž sa vydobiť si čo najviac priestoru okolo tváre, aby si mal dosť kyslíka na dýchanie.
F/ Správanie sa po zastavení lavíny
1/ Zisti svoju polohu vypustením slín a pokús sa svojpomocne vyslobodiť. Keď to nejde, zachovaj rozvahu a kľud, bráň sa panickému strachu a šoku, aby si nezomrel od strachu skôr ako od zadusenia.
2/ Šetri silami a kyslíkom, nekrič zbytočne ale len vtedy, keď budeš nad sebou počuť kroky záchrancov alebo štekot psa.
3/ Nestrhnutí kamaráti zasypaného sa ďalej správajú podľa zásad, uvedených v kap.”Kamarátska pomoc”.
Kamarátska pomoc
Pomoc nezasypaných kamarátov je z hľadiska záchrany popri svojpomoci najúčinnejšia. Nestrhnutí kamaráti okamžite po páde lavíny vyznačia dôležité body na lavíne (nájazdová stopa, bod strhnutia, zmiznutia, kľudu) a určia podľa horeuvedených zásad pravdepodobnú plochu zasypania. Tejto ploche budú v nasledujúcom venovať zvýšenú pozornosť.
Hľadanie zasypaných pomocou hľadacích prístrojov
Ak mali zasypaní zapnuté prístroje, všetci kamaráti si prepnú hľadacie lavínové prístroje na príjem a hľadajú zasypaných podľa zásad, uvedených v nasledujúcej kapitole.
Prehliadka lavínišťa
Ak zasypaní nemali hľadacie lavínové prístroje ale hľadanie pomocou nich nebolo úspešné, vykonajú kamaráti prehliadku lavínivšťa. Táto sa môže previesť zrakom a sluchom. Všetci členovia skupiny si musia uvedomiť, že každá stratená minúta znižuje nádej na záchranu postihnutých. Bezhlavé opustenie lavínišťa bez dôkladnej prehliadky jej povrchu je neospravedlniteľné. Za určitých okolností môže prehliadka lavíny poskytnúť postihnutému väčšiu šancu na prežitie, ako dôkladné presondovanie celej lavíny.
Povrchová prehliadka je najoptimálnejšia, ak vzdialenosť medzi pátrajúcimi nie je väčšia ako 4 m. Hľadajú sa: vyčnievajúce časti tela, časti lavínovej šnúry, súčasti výstroje. Všetky miesta nájdenia spomenutých vecí je treba na lavíne výrazne označiť (vetvičkami stromov, kosodreviny a pod.). Ak sneží, je nutné označiť aj obrys nánosu lavíny.
Pri hľadaní sluchom musí na lavíništi panovať absolútny kľud. Postup na lavíne treba občas zastaviť a načúvať volaniu zasypaného. Ak prehliadka lavíny nebola úspešná, alebo sa nenašli všetci zasypaní, ponáhľa sa najzdatnejší člen zo skupiny (alebo dvaja, ak to zloženie skupiny dovoľuje) podať správu o nešťastí a privolať pomoc.
Správa o lavínovom nešťastí
Správa, pokiaľ je to možné, by mala byť písomná od vedúceho skupiny, aby ústne v rozčúlení a vyčerpení nedošlo k skresleniu a skomoleniu dôležitých údajov. Hlásenie má obsahovať 4 najdôležitejšie body:
- čo sa stalo (aké lavínové nešťastie, druh a veľkosť lavíny, snehové pomery)
- kedy sa nešťastie stalo (dátu a presnú hodinu)
- kde sa stalo (čo najpresnejší popis lokality nešťastia, kde je posol, ktorý hlási nešťastie)
- kto je postihnutý (počet osôb, nacionálie)
Sondáž
Keď prehliadka lavíny nebola úspešná, správa o nešťastí bola odoslaná a stanovištia postihnutých sú v teréne vyznačené, zahája partneri zasypaných hrubú sondáž (rýchlosondáž) improvizovanými sondami. Ako improvizované sondy môžu byť použité rôzne tenšie dlhé a pevné predmety: lyžiarske palice po odstránení krúžkov, horolezecké čakany, lyže, slalomové tyče, konáre stromov a kosodreviny atď.
Pátracie družstvo na hrubú sondáž sa môže vytvoriť už z troch osôb. Pri hrubej sondáži sa držíme nasledujúcich zásad:
- sondovať sa vo vytýčenej približnej ploche zasypania od čela lavíny smerom k odtrhu tak, aby prostredný člen sondujúceho družstva kráčal po línii zasypania a družstv o stálo v rade kolmo na túto líniu
- sondujúci stoja v rade, rozkročmo asi 50 cm. Odstup jeden od druhého je 25 cm (teda vzdialenosť sond, držaných pred telom je 75 cm)
- na povel ”Vpich!” sa spustí sonda zvislo pred telom pomedzi špice nôh do snehu
- po vytiahnutí sond postúpi rada na povel ”Dva kroky vpred!” o dve dĺžky topánky (asi 70 cm) vpred.
Hrubá sondáž má pravdepodobnosť zásahu 70%. Ak nebola hrubá sondáž úspešná, zahája členovia skupiny jemnú sondáž. Zásady pre ňu sú podobné ako pre hrubú sondáž, ale vpichy sa prevádzajú aj ku špiciam topánok členov družstva a družstvo postúpi vpred len o jeden krok. Jemná sondáž má 100% pravdepodobnosť zásahu.
Úspešný zásah sondou sa rozpozná tým, že pocítime iný odpor nárazu a zmenou hĺbky vniknutia sondy. Každá presondovaná oblasť sa musí dôkladne označiť (hrubá sondáž po 5 m, jemná po 3 m). Pri sondovacích prácach je potrebné vždy dbať na absolútnu disciplínu. Odstupy vpichov musia byť v každom prípade zachované.
Ak by došlo k ohrozeniu lavínišťa následnými lavínami, je treba ho okamžite opustiť vopred vytypovanými únikovými cestami. V tomto prípade ostávajú sondy zapichnuté na lavíništi.
Všetci sa musia vyvarovať znečistenia lavínišťa (odpadkami, ohorkami cigariet, biologická potreba sa vykonáva vo väčšej vzdialenosti od lavínišťa po smere vetra), pretože znečistenie by sťažovalo prácu lavínových psov.
Práca s hľadacími lavínovými prístrojmi
Prístroje, určené na kamarádsku pomoc pri lavínovom nešťastí, pracujú na základe ”prijímač - vysielač”. To znamená, že každý prístroj môže slúžiť aj ako vysielač a po prepnutí aj ako prijímač elektromagnetických vĺn, ktoré sú po reprodukovaní počuteľné ako prerušované, pískavé signály. Vo svete bolo vyvinutých viac typov takýchto prístrojov, pracujúcich na rôznych frekvenciách, ktoré medzi sebou neboli použiteľné. Zasadnutie IKARu v roku 1984 prijalo uznesenie, na základe ktorého od r.1990 sa budú všetky hľadacie prístroje podobného druhu vyrábať na rovnakej frekvencii. Horská záchranná služba na Slovensku má pre svoju potrebu dva typy týchto prístrojov: typ Barryvox VS 68 - výrobok švajčiarskej firmy Autophon a prístroj Berdin, výrobok TESLA Liptovský Hrádok a.s.. Oba prístroje pracujú na medzinárodnej frekvencii 457 kHz a sú nabíjané párom tužkových 1,5 V batérií. Barryvox má dosah 60 m a tóny vysiela vonkajším reproduktorom, Berdin má dosah 50 m a tóny vysiela ušným slúchadlom.
Skúška batérií prístroja
Otočný spínač na hlave prístroja dať do polohy ”T” (test) a nechať ho v tejto polohe 10 sekúnd. Ak červená kontrolka stále bliká, prístroj je prevádzky schopný najmenej na 24 hodín vysielania a 5 hodín hľadania. Ak kontrolka nebliká, sú batérie zle osadené, alebo vybité. Osadiť nové batérie a test opakovať. V polohe ”V” (vysielanie) musí červená kontrolka stále blikať.
Skúška funkčnosti prístroja
Pred každým vyrazením skupiny do terénu sa vedúci skupiny musí presvedčiť, či prístroj u každého člena správne funguje. Vedúci si nastaví svoj prístroj na vysielanie a členovia skupiny prechádzajú popred neho v rade s asi 10 m odstupmi a prístrojmi zapnutými na príjem. Všetci musia počuť prístroj vedúceho už v 50 m vzdialenosti, so zmenšovaním vzdialenosti od vedúceho sa intenzita príjmu musí zväčšovať. Po prejdení posledného člena si vedúci prepne prístroj na príjem, členovia na vysielanie a postup sa opakuje. Vedúci musí teraz svojím prístrojom zachytiť signály prechádzajúcich členov.
Hľadanie zasypaného
Ak je osoba, vybavená hľadacím lavínovým prístrojom strhnutá lavínou, ostatní členovia skupiny začnú ihneď s hľadaním. Prístroje, použité na hľadanie, sa prepnú na príjem. Najdlhšia čiarka (najhrubšia bodka) na otočnom spínači predstavuje najväčší dosah prístroja. Nepoužité prístroje, ako aj prístroje zachránených treba okamžite vypnúť. Hľadanie zasypaného sa skladá z troch fáz:
- hrubé hľadanie (hľadanie prvého signálu)
- jemné hľadanie (hľadanie približnej polohy zasypania)
- určenie miesta zasypania
1/ Pri hľadaní prvého signálu je prístroj zapnutý na najväčší dosah. Záchranca otáča hlavou prístroja všetkými smermi a postupuje po lavíništi podľa schémy na obr.11. Podľa počtu záchrancov sa volia rôzne taktiky hľadania prvého signálu (obr.12 a 13). Po zachytení signálu si záchranca vytýči približný smer k zasypanému otáčaním prístroja. V smere, z ktorého počuje signál najsilnejšie, bude pravdepodobne ležať zasypaný.
2/ Druhá fáza hľadanie - jemné hľadanie - sa môže prevádzať dvoma spôsobmi: kolmicami na smer postupu alebo smerom dotyčníc ku magnetickým siločiaram.
a/ Pri metóde kolmíc sa prístroj drží stále v jednom smere a neotáča sa ním. Približovaním sa k zasypanému sa sila signálu zväčšuje. Záchranca postupne zmenšuje dosah prístroja a stanovisko pri znížení dosahu si označí. V istom bode sa mu hlasitosť začne strácať. Musí sa vrátiť na predchádzajúce miesto s maximálnou hlasitosťou a pokračovať v smere kolmom na predchádzajúci smer. Tento postup opakuje, až sa dostane na miesto s najmenším dosahom prístroja (obr.14).
b/ Metóda dotyčníc k siločiaram vychádza zo zákonitosti, že signál je najlepšie počuteľný vtedy, keď je príjimač rovnobežbý s magnetickými siločiarami vysielača (obr.10). Keď sú osi oboch prístrojov navzájom kolmé, signál je najslabší. Po zachytení prvého signálu si záchranca otáčaním prístroja určí ďaľší smer postupu podľa najväčšej hlasitosti signálu. Na sneh si nakreslí šípku postupu. Po 5-10 krokoch opäť otáčaním prístroja zistí smer, z ktorého dostáva najsilnejší signál. Dosah prístroja redukuje a opäť nakreslí na sneh šípku ďaľšieho postupu. Takýmto spôsobom sa dostane do oblasti, keď je dosah prístroja na minime.
3/ Konečné určenie miesta zasypania sa tiež môže previesť dvoma spôsobmi:
- metódou maximálnej počuteľnosti
- metódou minimálnej počuteľnosti
a/ Prístroj na najmenšom dosahu sa nesie tesne nad povrchom lavínišťa. V mieste, kde z nánosu zaznieva najvýraznejší signál, sa začína s kopaním. Táto metóda je vhodná pri malých hĺbkach zasypania.
b/ Pri väčších hĺbkach sa uplatní druhý spôsob. Prístrojom sa určia na nánose 4 body v tvare štvorca, kde sa signál stráca. Kopať sa začína na priesečníku uhlopriečok vylíšeného štvorca. Počas kopania sa prístrojom smer ešte upresňuje.
